Najčastejšie nedostatky výnosových máp a tipy, ako im predchádzať

Výnosové mapy sú grafickým znázornením úrovne výnosov v rôznych častiach poľa. V presnom poľnohospodárstve sa používajú najmä na analýzu a optimalizáciu poľnohospodárskej výroby. Obstaranie zberového zariadenia s meradlom výnosov je len prvým krokom. K výslednej výnosovej mape, ktorá zodpovedá skutočnosti na poli, je často dlhá cesta. Záznamy zo zberových strojov sú veľmi náchylné na chyby a neodporúčame používať výnosové mapy na ďalšie použitie bez vyčistenia a úpravy. Za posledných 6 rokov sme v rámci spracovania pokusov s variabilnými aplikáciami spracovali mnoho záznamov z výnosomerov a chybné alebo úplne chýbajúce údaje boli hlavným dôvodom, prečo nebolo možné pokusy vyhodnotiť. V tomto článku opíšeme najčastejšie negatívne javy, s ktorými sa stretávame pri spracovaní výnosových máp, a ako sa aspoň niektorým z nich vyhnúť.

V oblastiach poľahnutých porastov sa prejavuje výrazný pokles úrody, a to najmä v oblastiach s vysokým výnosovým potenciálom. Ak by sa mapy úrod použili na následnú výživu, aplikovalo by sa menej dusíka, ako rastliny v zónach s vysokým výnosom potrebujú, a tým by sa úroda prepadla. Bohužiaľ, aktuálnu výnosovú mapu nemôžeme upraviť, ale môžeme sa pokúsiť zabrániť poklesu úrody použitím variabilných aplikácií.

• Kompenzácia dávok dusíkatých hnojív v údolniciach - dusík je do týchto oblastí prirodzene splavovaný vodou

• Úprava výsevku v údolniciach - zníženie výsevku, aby sa predišlo prehusteniu

• Variabilný výsev ako taký

• Variabilná aplikácia regulátorov rastu - zníženie stresu v menej vyvinutých porastoch, zvýšenie ochrany proti poliehaniu v silných porastoch (vždy podľa rozsahu na etikete)

Pri akejkoľvek zmene nastavenia parametrov zberovej techniky počas zberu na jednom poli dochádza k výraznému zhoršeniu údajov o úrode. Napríklad kalibrácia, úprava nastavenia mláťačky alebo výšky kosenia na rezačke počas zberu na jednom poli ovplyvňuje zaznamenanú úrodu v kombajnu. Týmto zásahom sa údaje zničia, pretože nie je možné zabezpečiť konzistenciu na celej ploche poľa. Preto sa neodporúča používať takto získanú mapu na ďalšie analýzy alebo aplikácie.

Aj keď porast nepoľahol a nastavenie techniky počas zberu zostane nemenné, môžu napriek tomu nastať komplikácie. Vo všetkých uvedených prípadoch nedochádza k zberu dát. Príčinou môže byť technická závada alebo chyba spôsobená obsluhou. Výsledok je však vždy rovnaký – výnosové dáta buď úplne chýbajú, alebo nie sú kompletné, čo zásadne obmedzuje ich ďalšie využitie.

Technickým problémom nemožno predísť vždy, minimálne je však nutné inštruovať obsluhu o správnom ovládaní stroja a výnosomeru.

K podobnej situácii môže dôjsť aj v prípade, keď sa na jednom poli pohybuje viac zberovej techniky, pričom niektorá nie je vybavená výnosomerom. Na spracovanie dát a získanie aspoň čiastočnej výnosovej mapy je núdzovým riešením zber tzv. „ob liechu“, pri ktorej sa výnosové dáta zhromažďujú aspoň z každého druhého pojazdu. Vzhľadom na súčasné šírky líšt zberovej techniky však ani tento prístup nie je ideálny, pretože neumožňuje získať dostatočne presné a úplné dáta pre kvalitnú analýzu.

Či už sú stĺpy, skruže alebo remízky – vždy to znamená, že zberová technika musí obchádzať prekážku a dôjde k skresleniu dát neštandardným pohybom, zmenou naplnenia lišty či ďalšími vplyvmi.

Na týchto miestach tak podľa zaznamenaných dát dochádza k väčšiemu prepadu výnosu, než ako je tomu v skutočnosti. Tieto dáta odporúčame pre ďalšiu analýzu nepoužívať a pri čistení výnosovej mapy ich eliminovať.

K skresleniu dát dochádza často aj pri výjazde zo zberaného porastu do pokosenej úvrate. Na výnosových mapách tak vznikajú zóny s minimálnym či nulovým výnosom.

K tejto situácii dochádza, keď sa zberová technika pohybuje po úvrati so zapnutou či nezdvihnutou lištou. Výnosomer tak nie je schopný identifikovať miesta, ktoré už boli zozbierané a ukladá na nich nulový výnos.

Keď na jednom poli pracujú dva kombajny, pričom každý je inak skalibrovaný, môže to viesť k výrazným rozdielom vo výnosových dátach. Napríklad jeden výnosomer môže zaznamenávať priemerný výnos okolo 10 t/ha, zatiaľ čo druhý na rovnakom poli len 6 t/ha. V takom prípade sú dáta úplne nepoužiteľné a jedinou možnosťou, ako ich zachrániť a využiť, sú zložité štatistické výpočty. Pomocou nich je možné kalibrovať oba kombajny na rovnakú výnosovú hladinu, čo umožní porovnávať zodpovedajúce dáta. Väčšina systémov má však s touto normalizáciou problémy a výsledky nikdy nie sú úplne optimálne.

Kalibrácia kombajnov môže byť problematická aj v prípade, keď pole žne iba jeden stroj. Často sa stáva, že výnosomer ukazuje iný výnos ako skutočný výsledok z váhy. Z tohto dôvodu pri vyhodnocovaní našich pokusov vždy žiadame našich zákazníkov o informáciu o skutočnom výnose, aby sme mohli získať čo najpresnejšie a najspoľahlivejšie dáta pre analýzu.

Predstavme si ideálnu situáciu, keď nám porast nepoľahol, obsluha aj technika fungovala bez problémov a po poli jazdia dva skalibrované kombajny. Na prvý pohľad sa zdá, že nemôže nastať žiadny problém. Avšak ak sú kombajny od rôznych výrobcov, môže sa stať, že výstupné dáta budú v dvoch vzájomne nekompatibilných formátoch. Aj v tomto prípade je nutná konverzia dát do jednotného formátu. Bohužiaľ nie je nezvyčajné, že každý výrobca pristupuje ku kalibrácii kombajnov iným spôsobom, čo môže ďalej komplikovať celý proces.

Poslednou situáciou, ktorá skresľuje výnosové mapy, je prípad, keď technika nezberá na celý záber a stroj túto skutočnosť nie je schopný automaticky detekovať pomocou navigácie alebo ďalších technických pomôcok, alebo obsluha túto informáciu nezadá manuálne do terminálu (či už z dôvodu technologickej nedisciplinovanosti, alebo pretože niektoré stroje túto funkciu neponúkajú). V oboch prípadoch dochádza k výraznému negatívnemu skresleniu výnosu, pretože výnosomer meria menší objem zberanej hmoty zodpovedajúci šírke skutočne zberanej plochy, ale tento objem je následne prepočítaný na celý záber stroja. Výsledkom je opäť skreslenie výnosovej mapy, ktorú je nutné upraviť a eliminovať chybné dáta.

Tento článok rozhodne nemá za cieľ znevažovať výnosové mapy, ale skôr upozorniť na faktory, ktoré je pri ich využívaní nutné vziať do úvahy.

Výnosové mapy sú cenným nástrojom na doplnenie a overenie máp relatívneho výnosového potenciálu. Na základe výnosových dát je možné vykonávať celý rad zaujímavých analýz, ktoré môžu ponúknuť ešte hlbší vhľad než samotné výnosové dáta. V rámci služby Varistar ponúkame našim zákazníkom možnosť spracovania výnosových máp s využitím pokročilých algoritmov a technológií umelej inteligencie.

Pokiaľ Vás moderné technológie a spracovanie dát zaujíma, neváhajte nás kontaktovať. Môžete sa prihlásiť do nášho newslettera, alebo nás začnite sledovať na Facebooku či Instagrame.